Nie ulega wątpliwości, ze jak na książkę filozoficzną praca L. Boreckiego jest pozycją nietypowy i zarazem wyjątkową. Jej nietypowość wynika przede wszystkim z faktu, że autor nie jest zawodowym filozofem, a jego filozoficzne zainteresowania wynikają z problemów, na które natknął się w dziedzinach nie związanych z filozofią. Mamy tutaj do czynienia z książką „filozofującego lekarza", tak osoby autora określa się we Wstępie. Tego rodzaju prac pojawia się dość sporo. Wiele z nich - właśnie dzięki swemu potocznemu, pozbawionemu specjalistycznych wyrażeń językowi (...) - zdobywa popularność, jednakże stosunkowo nieliczne mają rzeczywisty wartość poznawczy, która nie polega wyłącznie na dostarczeniu czytelnikowi porcji przyciągających uwagę ciekawostek i kontrowersyjnych interpretacji, lecz jest odkrywcza z punktu widzenia filozofii. (shrink)

Článok porovnáva chápanie metód dedukcie a indukcie, s ktorým pracujú vybrané texty zo spoločenskovednej metodológie, s poňatím týchto metód, o ktoré sa opiera moderná logika. Ukazuje, že viaceré príručky spoločenskovedného výskumu vychádzajú zo zastaranej koncepcie, podľa ktorej dedukcia predstavuje „postup od všeobecného k jednotlivému" a indukcia „postup od jednotlivého k všeobecnému". V niektorých prípadoch sa tiež obe metódy chybne stotožňujú s metódami výstavby teórie, prípadne sa dvojica dedukcia - indukcia mylne spája s dvojicou kvantitatívny - kvalitatívny výskum. Článok upozorňuje (...) na niektoré problematické dôsledky takého postupu a navrhuje jednoduché riešenia. (shrink)

Understanding of the term of crisis significantly influences the main argumentation line of the philosophical conceptions stimulated by the reflection of the crisis. The deep ecology of A. Naess belongs to these philosophical concepts. The term of crisis in his thinking appears in a form of a threat as well as opportunity, necessity to make important decisions. It also has a meaning of historical and political crisis, i.e. situations in which under the pressure the basic imperatives and organizational principles of (...) the society are reformulated. Such a broad semantic spectre of the crisis concept is connected with the fact that Naess wants to address not only ecologists, environmentalists and philosophers, but also political scientists and social activists by which he greatly contributed to the constitution of environmentalism as a political movement as well as a political ideology. -/- Chápanie pojmu krízy významne ovplyvňuje hlavnú argumentačnú líniu filozo­fických koncepcií, ktorých vznik podnietila reflexia krízy. K takýmto filozofickým kon­cepciám patrí aj hlbinná ekológia A. Naessa. Pojem krízy v jeho myslení vystupuje vo význame hrozby, ale aj príležitosti, nutnosti rozhodnúť sa, prijať závažné rozhodnutia. Má však tiež význam historickej a politickej krízy, teda situácií, v ktorých sa pod tlakom nutnosti reformulujú základné imperatívy a organizačné princípy spoločnosti. Takto široké významové spektrum pojmu krízy súvisí s tým, že Naess sa snaží osloviť nielen ekológov, ochranárov a filozofov, ale aj politológov, politikov a občianskych aktivistov, čím významne prispel k vzniku environmentalizmu ako politického hnutia i politickej ideológie. (shrink)

Cieľom článku je osvetliť niektoré historické okolnosti vzniku analytickej filozofie. Prvou z nich je zrod novovekej fyziky, ktorý viedol k rozšíreniu nového, empirického prístupu ku skutočnosti. Snažíme sa ukázať úlohu, ktorú v procese vzniku novovekej fyziky zohrala scholastická filozofia spolu s kartezianizmom. Ďalšia časť state objasňuje niektoré aspekty subjektivizmu, ktorý zohral významnú úlohu v novovekej filozofii. V jadre subjektivizmu leží podľa nášho názoru dezinterpretácia Descartovej filozofie. Prekonanie subjektivizmu analytickou filozofiou možno potom interpretovať ako návrat na miesto, na ktorom Descartes (...) pôvodne stál. (shrink)

V práci podává autor přehled názorů na vztah syntaxe a sémantiky v lingvistice anglosaské, polské, sovětské a české, stanoví závěry vyplývající z rozboru uvedených teorií a nastiňuje vlastní koncepci sémantické výstavby věty vruštině, postihující hloubkovou a povrchovou strukturu věty, myšlenkově jazykové obsahy výpovědi, sémantické komponenty věty, syntaktické koreláty sémantických struktur v ruštině a vliv textu na význam věty.

V filozofiji duha poteka razprava med stališčema internalizma ter eksternalizma. Prvi trdi, da okolje organizma ni pomembno pri razlagi duševnih stanj. Drugi pa pravi, da je pomembno. Metafora se zdi izrecno internalistična. Mislim pa, da lahko zagovarjamo prav nasprotno mnenje, da je njena vloga izrecno eksternalistična, in da mora biti takšna tudi interpretacija metafore. To stališče lahko branimo tako, da se najprej ozremo na zaznavne procese. Zdravorazumsko mnenje nam pravi, da zaznavamo stvari neposredno tedaj, ko jih zaznavamo vizualno, s (...) svojim vidom. Ce gledam na stol, je moja zaznavna naravnanost usrediščena na stol. V primeru jezika pa bi bila vloga besede »stol« v tem, da se nanaša na stol. Tako bi se zdele metafore nekaj ne-dobesednega ter zategadelj nekaj nekoristnega. Nasprotno menim, da prinese metaforična uporaba jezika znaten dobiček. Začnimo z zaznavanjem. Ce se ozremo na vizualno zaznavanje, denimo na gledanje stola, vidimo, da obstajajo spremenljivke zornega kota v organizmovem preračunavanju informacije, da pa imamo tudi spremenljivke zornega kota, ki pridejo iz okolja. Zorni koti v okolju so pogoj za notranjo obdelavo zornih kotov informacije. Jezik, kakršnega uporablja organizem, je vsekakor obeležen z zornimi koti, v kolikor ga primerjamo z umetnimi jeziki. Značilnosti zornega kota v jeziku najbolje predstavijo metafore. Metafore obstajajo zato, da bi nam pomagale pri zaznavanju okolja, ki je tipično okolje srednjerazsežnih predmetov. Prav tako pa nam pomagajo pri dejavnosti v tem okolju. Značilnosti zornega kota torej združujejo vizualno zaznavanje ter metaforični jezik, kakršnega uporabljajo organizmi. Ponuja se sklep, da moramo metafore interpretirati eksternalistično, ter da prav to predstavlja izhodišče za odgovor na vprašanje, zakaj metafore sploh obstajajo. S stališča razvojne teorije gledano torej obstaja možnost, da metaforo naturaliziramo. (shrink)

V nasledujúcom príspevku sa snažíme zdôvodniť vyčlenenie troch typov procesov v pozorovanom vesmíre - procesov slabo, stredne a silne usmernených, a to na základe rôznej miery autonómnosti ich štruktúrnych prvkov a rôznej miery či intenzity zákonov, ktorými sú usmerňované alebo riadené. Individuálne a konkrétne procesy sú tak v podstate totožné s individuálnymi a konkrétnymi systémami, cez ktoré, v ktorých a prostredníctvom ktorých sa úplne realizujú, disponujúc tak vždy a všade vlastným substanciálnym obsahom. Na tomto základe potom vyčleňujeme slabo usmernené procesy (...) v neživej prírode s málo vyčlenenými alebo autonómnymi štruktúrnymi prvkami, stredne usmernené procesy živej prírody s oveľa väčšími, vyčlenenejšími a autonómnejšími štruktúrnymi prvkami vo forme živých buniek a postupne rastúcich a zdokonaľujúcich sa organizmov a tried organizmov a nakoniec silne usmernené procesy tzv. sociálnej prírody alebo ľudskej spoločnosti, pozostávajúcej z ľudí ako svojich základných alebo štruktúrnych prvkov a tiež z nimi generovaného technického a/lebo civilizačného "obalu", ktoré sú podobne ako živé procesy a systémy usmerňované a riadené čoraz väčším počtom pre nich špecifických vedeckých zákonov, princípov alebo "pravidiel". (shrink)

Kvalitný život ľudí v spoločnostiach značne závisí od ekonomiky, pričom vzhľadom na zabezpečenie humánneho a sociálno-ekonomického rozvoja ľudí a ľudskej spoločnosti súčasnú ekonomiku je potrebné humanizovať. V tejto súvislosti sa štúdia zameriava na dva dôležité predpoklady – renesanciu hlavného cieľa ekonomiky a humánny prístup k ľudským zdrojom, ktoré sa v súčasnej ekonomike zameranej na zisk a ekonomickú prosperitu, čoraz viac dostávajú do úzadia. Opiera sa o názory ekonóma L. von Mises, ale načrtáva aj názory súčasných ekonómov a predstaviteľov sociálno-humanitných (...) vied, ktoré sa stávajú podnetmi pre zamyslenie sa nad skutočnými dôvodmi pre renesanciu základného cieľa ekonomiky a tiež pre zabezpečenie humánnych prístupov k ľudským zdrojom, a napokon pre zreformovanie celej ekonomiky v prospech človeka. Tak, aby sa aspoň čiastočne priblížila k morálnemu ideálu, ktorý predstavuje model humanistickej ekonomiky. (shrink)

Populizmus dnes predstavuje často skloňovaný pojem tak na akademickej pôde, ako i na samotnej politickej scéne, v médiách a medzi laickou verejnosťou. Skutočnosťou je, že hoci v našej spoločnosti tento pojem používa takmer každý, len málokto vie, čo vlastne znamená. V tomto článku sa preto budeme zaoberať otázkou, ktorá sa stala predmetom analýz mnohých teoretikov, otázkou, čo je to populizmus. Jedným z tých teoretikov je Ernesto Laclau (1935–2014), ktorý populizmus nechápe ako ideológiu, ale ako istú stratégiu resp. spôsob komunikácie. (...) V prvej časti nášho článku vymedzíme pojem „populizmus“, pričom upozorníme na jeho viaceré rozličné interpretácie ako aj na to, aké je jeho spoločné základné analytické jad­ro. V nasledujúcich častiach článku sa už zameriame na analýzu populizmu podľa Ernesta Laclaua. Cieľom nášho článku je teda analýza teórie populizmu podľa E. Laclaua v kontexte súčas­nej situácie na domácej i svetovej, nielen politickej scéne. (shrink)

Príspevok rieši definičný rámec pojmov inštitúcia a organizácia v optike filozofických a etických nástrojov štúdia vývinových špecifík teórie a praxe axiologických systémov. Hlavným cieľom je teoretické určenie týchto pojmov v záujme ich korektnej aplikácie v oblasti filozofie a etiky, kde často dochádza k ich zámene, alebo stotožňovaniu. Inštitúciu chápe ako etický, a teda aj praktický fundament existencie človeka ako indivídua, ale aj celej spoločnosti, s dôrazom na jej axiologické vymedzenie, ktoré je jej podstatou. V historickom kontinuu si všíma metamorfózy (...) hodnotových, a inštitucionálnych základov fungovania západnej civilizácie, cez jej dominantné dejinno-axiologické systémy: Staroveké Grécko, kresťanstvo a moderné politické ideológie v logike vzájomnej komparácie. (shrink)

Príspevok pozostáva z troch častí. Prvá časť sa zaoberá taxonómiou a kritériami klasifikácie rôznych druhov noriem. Poukazuje na to, že rozdiel medzi dvoma najdôležitejšími druhmi kooperačných noriem – sociálnymi a morálnymi – je skôr kvantitatívneho než kvalitatívneho charakteru a navrhuje trojdimenzionálny model ich diferenciácie. Druhá časť je venovaná morálnym normám a zdôvodňuje dominantnú rolu emócií pre vznik a fungovanie morálky, ktorá zohráva kľúčovú rolu pri ochrane spoločnosti pred najnebezpečnejšími sociálnymi konfliktami. V tretej časti sa argumentuje, že vzájomná sociálna dôvera, (...) nevyhnutná pre medziľudskú kooperáciu, sa postupne vytvára zdola nahor, najskôr na úrovni najbližšej rodiny a postupne sa rozširuje na ďalšie okolie. Pre jej zvýšenie a udržanie sú nevyhnutné sociálne a morálne normy, ktoré tiež historicky vznikali najskôr v lokálnych spoločenstvách a až postupne sa šírili do širších sociálnych celkov. Príspevok upozorňuje na možné negatívne konzekvencie plynúce z podceňovania roly sociálnych a morálnych noriem a snahy riadiť sa namiesto nich len legislatívnymi normami, spočívajúce v oslabení sociálnych väzieb. (shrink)

Príspevok je zameraný na problém slobody u F. A. Hayeka. Obsah práce je zacielený na analýzu poriadku v spoločnosti. Príspevok sa snaží vymedziť, popísať a analyzovať dva druhy poriadku, a to spontánneho a vytvoreného, a tak nájsť a rozčleniť prvý a najzákladnejší predpoklad pre potreby jasnejšieho zadefinovania negatívneho uchopenia slobody. Cieľom práce je taktiež analyzovať súbor pravidiel vo všeobecnosti, pretože pravidlá ľudského správania zastávajú v Hayekovom ideovom koncepte rovnako významné postavenie ako poriadok. V tejto súvislosti chce text poukázať na (...) kauzálne prepojenie poriadku s pravidlami, ktoré sú v nej vybudované pre zamedzenie chaosu v spoločnosti a udržania jej funkčného napredovania. Zámerom príspevku je prostredníctvom poriadku a pravidiel, ako dvoch všeobecných a zároveň pravdepodobne najvýznamnejších pilierov Hayekovho ideového konceptu, poukázať na ich význam ako indikátorov pre minimálne snahy o vymedzenie rozsahu slobody. (shrink)

Abstract In this chapter, we challenge the presupposed concept of innovation in the responsible innovation literature. As a first step, we raise several questions with regard to the possibility of ‘responsible’ innovation and point at several difficulties which undermine the supposedly responsible character of innovation processes, based on an analysis of the input, throughput and output of innovation processes. It becomes clear that the practical applicability of the concept of responsible innovation is highly problematic and that a more thorough inquiry (...) of the concept is required. As a second step, we analyze the concept of innovation which is self-evidently presupposed in current literature on responsible innovation. It becomes clear that innovation is self-evidently seen as (1) technological innovation, (2) is primarily perceived from an economic perspective, (3) is inherently good and (4) presupposes a symmetry between moral agents and moral addressees. By challenging this narrow and uncritical concept of innovation, we contribute to a second round of theorizing about the concept and provide a research agenda for future research in order to enhance a less naïve concept of responsible innovation. (shrink)

Business ethics is a topic receiving much attention in the literature. However, the term 'business ethics' is not adequately defined. Typical definitions refer to the rightness or wrongness of behavior, but not everyone agrees on what is morally right or wrong, good or bad, ethical or unethical. To complicate the problem, nearly all available definitions exist at highly abstract levels. This article focuses on contemporary definitions of business ethics by business writers and professionals and on possible areas of agreement among (...) the available definitions. Then a definition is synthesized that is broad enough to cover the field of management in a sense as full as most managers might conceive of it. (shrink)

In this conceptual paper, the traditional conceptualization of sustainable entrepreneurship is challenged because of a fundamental tension between processes involved in sustainable development and processes involved in entrepreneurship: the concept of sustainable business models contains a paradox, because sustainability involves the reduction of information asymmetries, whereas entrepreneurship involves enhanced and secured levels of information asymmetries. We therefore propose a new and integrated theory of sustainable entrepreneurship that overcomes this paradox. The basic argument is that environmental problems have to be conceptualized (...) as wicked problems or sustainability-related ecosystem failures. Because all actors involved in the entrepreneurial process are characterized by their epistemic insufficiency regarding the solving of these problems, the role of information in the sustainable entrepreneurial process changes. On the one hand, the reduction of information asymmetries primarily aims to enable actors to become critical of sustainable entrepreneurs’ actual business models. On the other hand, the epistemic insufficiency of sustainable entrepreneurs guarantees that information asymmetries remain as a source of new sustainable business opportunities. Three further characteristics of sustainable entrepreneurs are distinguished: sustainability and entrepreneurship-related risk-taking; sustainability and entrepreneurship-related self-efficacy; and the development of satisficing and open-ended solutions, together with multiple stakeholders. (shrink)

Contrary to the tendency to harmony, consensus and alignment among stakeholders in most of the literature on participation and partnership in corporate social responsibility and responsible innovation practices, in this chapter we ask which concept of participation and partnership is able to account for stakeholder engagement while acknowledging and appreciating their fundamentally different judgements, value frames and viewpoints. To this end, we reflect on a non-reductive and ethical approach to stakeholder engagement, collaboration and partnership, inspired by the philosophy of Emmanuel (...) Levinas. We contrast a cognitive approach with an ethical approach to stakeholder engagement, collaboration and partnership, and explore four characteristics of this ethical approach. Based on the ethical approach to stakeholder engagement, collaboration and partnership, we also provide a three-stage framework for partnership formation in CSR and RI practices. (shrink)

Thomas V. Morris introduces philosophical theology, examining God's goodness, power and knowledge; God's relationship to creation and time; and God's Incarnation and Trinity. A Contours of Christian Philosophy book. 180 pages, paper.

Butz, Achimova, Bilkey, and Knott provide a topic overview and discuss whether the special issue contributions may imply that event‐predictive abilities constitute a root for conceptual human thought, because they enable complex, mutually beneficial, but also intricately competitive, social interactions and language communication.

The importance of communities in strengthening the ethics of international collaborative research is increasingly highlighted, but there has been much debate about the meaning of the term ‘community’ and its specific normative contribution. We argue that ‘community’ is a contingent concept that plays an important normative role in research through the existence of morally significant interplay between notions of community and individuality. We draw on experience of community engagement in rural Kenya to illustrate two aspects of this interplay: (i) that (...) taking individual informed consent seriously involves understanding and addressing the influence of communities in which individuals’ lives are embedded; (ii) that individual participation can generate risks and benefits for communities as part of the wider implications of research. We further argue that the contingent nature of a community means that defining boundaries is generally a normative process itself, with ethical implications. Community engagement supports the enactment of normative roles; building mutual understanding and trust between researchers and community members have been important goals in Kilifi, requiring a broad range of approaches. Ethical dilemmas are continuously generated as part of these engagement activities, including the risks of perverse outcomes related to existing social relations in communities and conditions of ‘half knowing’ intrinsic to processes of developing new understandings. (shrink)

There are two principles which bear the name Frege''sprinciple: the principle of compositionality, and the contextprinciple. The aim of this contribution is to investigate whether thisis justified: did Frege accept both principles at the same time, did hehold the one principle but not the other, or did he, at some moment,change his opinion? The conclusion is as follows. There is a developmentin Frege''s position. In the period of Grundlagen he followed to a strict form of contextuality. He repeatedcontextuality in later (...) writings, but became less strict. From 1914 on,pushed by the needs of research, he comes close to compositionality. Buthe could never make the final step toward compositionality forprincipled reasons, therefore he always would reject compositionality. (shrink)

Corruption poisons corporations in America and around the world, and has devastating consequences for the entire social fabric. In this article, we focus on organizational corruption, described as the abuse of authority for personal benefit, and draw on Weber’s three ideal-types of legitimate authority to develop a theoretical model to better understand the antecedents of different types of organizational corruption. Specifically, we examine the types of business misconduct that organizational leaders are likely to engage in, contingent on their legitimate authority, (...) motives, and justifications. We conclude by suggesting managerial implications of our theoretical model and propose directions for future research. (shrink)

This paper proposes how various disciplinary theories of cognition may be combined into a unifying, sub-symbolic, computational theory of cognition. The following theories are considered for integration: psychological theories, including the theory of event coding, event segmentation theory, the theory of anticipatory behavioral control, and concept development; artificial intelligence and machine learning theories, including reinforcement learning and generative artificial neural networks; and theories from theoretical and computational neuroscience, including predictive coding and free energy-based inference. In the light of such a (...) potential unification, it is discussed how abstract cognitive, conceptualized knowledge and understanding may be learned from actively gathered sensorimotor experiences. The unification rests on the free energy-based inference principle, which essentially implies that the brain builds a predictive, generative model of its environment. Neural activity-oriented inference causes the continuous adaptation of the currently active predictive encodings. Neural structure-oriented inference causes the longer term adaptation of the developing generative model as a whole. Finally, active inference strives for maintaining internal homeostasis, causing goal-directed motor behavior. To learn abstract, hierarchical encodings, however, it is proposed that free energy-based inference needs to be enhanced with structural priors, which bias cognitive development towards the formation of particular, behaviorally suitable encoding structures. As a result, it is hypothesized how abstract concepts can develop from, and thus how they are structured by and grounded in, sensorimotor experiences. Moreover, it is sketched-out how symbol-like thought can be generated by a temporarily active set of predictive encodings, which constitute a distributed neural attractor in the form of an interactive free-energy minimum. The activated, interactive network attractor essentially characterizes the semantics of a concept or a concept composition, such as an actual or imagined situation in our environment. Temporal successions of attractors then encode unfolding semantics, which may be generated by a behavioral or mental interaction with an actual or imagined situation in our environment. Implications, further predictions, possible verification and falsifications, as well as potential enhancements into a fully spelled-out unified theory of cognition are discussed at the end of the paper. (shrink)

Annalisa Coliva (Int J Study Skept 10(3–4):346–366, 2020) asks, “Are there mathematical hinges?” I argue here, against Coliva’s own conclusion, that there are. I further claim that this affirmative answer allows a case to be made for taking the concept of a hinge to be a useful and general-purpose tool for studying mathematical practice in its real complexity. Seeing how Wittgenstein can, and why he would, countenance mathematical hinges additionally gives us a deeper understanding of some of his latest thoughts (...) on mathematics. For example, a view of how mathematical hinges relate to Wittgenstein’s well-known river-bed analogy enables us to see how his way of thinking about mathematics can account nicely for a “dynamics of change” within mathematical research—something his philosophy of mathematics has been accused of missing (e.g., by Robert Ackermann (Wittgenstein’s city, The University of Massachusetts Press, Amherst, 1988) and Mark Wilson (Wandering significance: an essay on conceptual behavior, Oxford University Press, Oxford, 2006). Finally, the perspective on mathematical hinges ultimately arrived at will be seen to provide us with illuminating examples of how our conceptual choices and theories can be ungrounded but nevertheless the right ones (in a sense to be explained). (shrink)

Written at an undergraduate mathematical level, this book provides the essential theoretical tools and foundations required to develop basic models to explain collective phase transitions for a wide variety of ecosystems.